Predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) Milan Vetrák sa v piatok 20. mája 2011 stretol počas 35. ročníka Zamagurských folklórnych slávností v Červenom Kláštore so skupinou siedmich učiteľov slovenčiny zo základných škôl a gymnázií v Poľsku, aby spoločne diskutovali o aktuálnych, ale aj roky pretrvávajúcich a doteraz nevyriešených problémoch v oblasti vzdelávania najmladšej generácie Slovákov v materinskom jazyku v postavení národnostnej menšiny v krajine nášho severného suseda.



Predsedu ÚSŽZ Milana Vetráka a učiteľov slovenského jazyka z Poľska privítal v dejisku pracovného rokovania riaditeľ neziskovej organizácie CYPRIAN, spravujúcu Národnú kultúrnu pamiatku Kláštor kartuziánov v Červenom kláštore, Milan Gacík (na snímke celkom vpravo).

Počas dvojhodinového rokovania nastolili témy, od ktorých sa odvíja nie práve optimistický stav a perspektívy slovenského povedomia a zvyšovania záujmu o výučbu slovenčiny detí a žiakov z rodín, v ktorých sa rodičia, či aspoň niektorý z nich, hlási k slovenskej identite. Dôvody, prečo je tomu tak, možno rozdeliť z obsahového i praktického hľadiska do niekoľkých rovín. Na jednej strane aj v Poľsku vstupuje významne do života slovenskej komunity asimilačný faktor, lepšie podmienky pre životaschopnosť slovenskej národnostnej menšiny negatívne ovplyvňuje všeobecná finančná podvýživa, príznačná pre oblasť školstva v čase ekonomickej krízy, determinujúcimi aspektmi sú aj nastavené bilaterálne medzištátne zmluvy v oblasti školstva. Aj v tomto kontexte sa niesla debata, ktorá môže byť impulzom tak pre poľskú ako aj slovenskú stranu v záujme harmonickejšieho uspokojenia potrieb Slovákov v Poľsku v oblasti efektívnejšej aplikácie možnosti vzdelávania a tým aj osvojenia si slovenského jazyka, čo priamo vplýva na vytváranie národného povedomia našich krajanov a ich vzťahu k Slovenskej republike.



Pohľad na účastníkov pracovného stretnutia predsedu ÚSŽZ s učiteľmi slovenčiny zo základných a stredných škôl v Poľsku.

Hoci v súčasnosti v Poľsku nepôsobí na základných či stredných školách ani jeden učiteľ slovenského jazyka vyslaný ministerstvom školstva SR, vyučovací proces v slovenčine zabezpečujú kvalifikovaní učitelia slovenčiny, ktorí ukončili vysoké alebo stredné školy na Slovensku. Dominik Surma, jeden z najskúsenejších učiteľov, ktorí sa na stretnutí v Červenom Kláštore zúčastnili, ktorý je zároveň podpredsedom Spolku Slovákov v Poľsku, upozornil na tri ťažiskové problémy: neustále klesajúci počet žiakov na vyučovaní slovenčiny, permanentný nedostatok nových slovenských učebníc a spôsob problematického uvoľňovania slovenských učiteľov v Poľsku na školenia či pobytové tábory detí na Slovensku, v čom sa poľská národnostná politika veľmi podobá na toľko kritizovanú maďarskú.
 

Milan Vetrák vysvetľuje postoje ÚSŽZ jednému z najskúsenejších učiteľov slovenčiny v Poľsku Dominikovi Surmovi, ktorý je zároveň aj podpredsedom Spolku Slovákov v Poľsku.

V Poľsku nie sú slovenské školy a slovenský jazyk sa v školách vyučuje ako voliteľný nepovinný predmet v rozsahu 3 hodín v týždni, čo je ešte horšia situácia ako v Maďarsku. V školskom roku 2010/2011 sa slovenský jazyk vyučuje v Poľsku na 6 základných školách: v Krempachoch (47 žiakov), Kacvine (19), Jurgove (44), Nedeci (19), Novej Belej (20) a Podviku (13), ako aj na troch gymnáziách: v Krempachoch (13 žiakov), Nižných Lapšoch (14) a v Bukovine Tatrzanskej (5). Okrem toho sa slovenčinu učia aj žiaci na lýceu v Jablonke, kde ju navštevuje 53 študentov. Podľa D. Surmu, negatívny posun nastal po zmene školského systému v Poľsku v roku 1999, v dôsledku ktorého len malý počet žiakov pokračuje vo výučbe slovenčiny na gymnáziu.



Okamihy pre načúvanie, ale aj argumenty. Tie knižné a učebnicové boli na stole.

Trvalým problémom zostáva nedostatok nových slovenských učebníc. Učitelia sa počas debaty zhodli v tom, že okrem učebníc pre žiakov základných škôl, najmä čítaniek, by potrebovali aj moderné edukačné prostriedky – didaktické hry pre žiakov, slovenské šlabikáre, digitálne pomôcky (DVD a CD) s ľudovými piesňami a koledami, filmy so slovenskými rozprávkami či počítačové učebné programy. Ministerstvo školstva SR však učebnice do Poľska dodať nemôže, pretože prísun učebníc do zahraničia znemožňuje slovenská legislatíva. Predseda M. Vetrák v kontexte rozvíjania jazykových zdatností žiakov v slovenčine upriamil pozornosť učiteľov na dotačný systém ÚSŽZ, ktorý vytvára možnosti uchádzať sa o dotáciu s projektmi v oblasti vzdelávania. Rovnako pomáha finančnými prostriedkami z grantového systému ÚSŽZ aj priamo deťom organizovaním poznávacích či pobytových letných táborov na Slovensku v spolupráci so Spolkom Slovákov v Poľsku a inštitúciami na Slovensku.



Milan Vetrák vo svojich hodnotiacich replikách nesľuboval nesplniteľné...

Učitelia slovenčiny v Poľsku upozornili aj na problémy spojené s možnosťou zvyšovať si odbornosť výučby slovenčiny prostredníctvom školení na Slovensku. Priamo v poľských školách sa neorganizujú, keďže tie im nezabezpečujú metodického poradcu. Jedinou šancou pre učiteľov slovenčiny zostáva účasť na odborných školeniach a seminároch na Slovensku, lenže tu narážajú na neústretovosť vedení škôl, na ktorých pôsobia. Preto učitelia apelujú na ministerstvá školstva oboch krajín, aby sa tento problém vyriešil v rámci poľsko-slovenskej medzirezortnej bilaterálnej zmluvy. V tejto súvislosti možno poznamenať, že Ministerstvo školstva SR už poľskej strane navrhlo doplnenie platného programu spolupráce, ktorý bol pôvodne uzavretý na roky 2003-2006. Ak by bol tento návrh z poľskej strany akceptovaný, riešil by väčšiu časť problémov s nedostatkom učebníc a vysielaním učiteľov na školenia na Slovensku. Keďže doplnenie programu spolupráce musí prejsť riadnym vnútroštátnym schvaľovacím procesom, predmetný návrh môže byť schválený pravdepodobne až koncom roka 2011.



Postrehy učiteliek slovenčiny vyplývali z dôsledného a zároveň nepríjemného poznania reality: záujem o slovenský jazyk v školách v Poľsku klesá.

Na Slovensku študuje v súčasnosti na VŠ iba jediný krajanský študent z Poľska. Tento stav však nie je prejavom nezáujmu potenciálnych vysokoškolákov, podstata problému súvisí s odlišnosťou školských systémov v Poľsku a na Slovensku. Totiž v čase, keď sa v Poľsku ešte iba konajú maturity, na Slovensku už dávno uplynul termín podania prihlášok na vysokoškolské štúdium. Ide o rovnaký problém, na ktorý predsedu ÚSŽZ upozornili aj krajania v Chorvátsku. Ide o systémový problém, nad ktorým je potrebné sa zamyslieť, keďže v prípade krajanov z Poľska študujúcich na Slovensku, bola odjakživa návratnosť do domovskej krajiny – na rozdiel od absolventov z Dolnej zeme – stopercentná, čo v ekonomickom ponímaní znamená, že investícia, ktorú Slovensko vkladá do vzdelávania krajanov v Poľsku, by bola vskutku kapitálová, ak by sa podarilo tieto systémové rozdiely odstrániť.
 

Na rokovaní bol prítomný aj starosta Novej Belej Józef Majerczak, ktorý vniesol do debaty nielen pedagogický, ale i celospoločenský a „cezhraničný“ rozmer aj v kontexte uspokojovania kultúrnych a duchovných potrieb Slovákov v Poľsku.

M. Vetrák na rokovaní s učiteľmi slovenčiny z Poľska vyzdvihol ich úsilie a obetavosť, keď napriek sťaženým podmienkam s láskavou trpezlivosťou obohacujú slovenskosťou nové generácie krajanov v Poľsku. Ubezpečil ich, že v dohľadnom čase bude niektoré ich závažné podnety i pripomienky tlmočiť na stretnutí s ministrom školstva, resp. so štátnym tajomníkom zodpovedným za riešenie uvedených otázok. Zároveň im prisľúbil v rámci možností ÚSŽZ pomoc pri distribúcii detských a mládežníckych časopisov vydávaných na Slovensku pre školy, v ktorých sa učia deti krajanov, aby aj prostredníctvom tlače mohli rozvíjať svoju slovenčinu i vzťah ku krajine z druhej strany Tatier.



Agáta Jendžejčíková, šéfredaktorka kultúrno-spoločenského mesačníka Slovákov v Poľsku ŽIVOT, upozornila na potrebu pôvodných slovenských periodík pre deti a mládež v rámci rozvíjania vzťahu k slovenskému jazyku u najmladšej generácie Slovákov v Poľsku.